Vyšné Ružbachy

        Obec Vyšné Ružbachy leží na juhovýchodnom úpätí Spišskej Magury približne tri kilometre od hlavnej cesty z Popradu do Starej Ľubovne. Výhody mikroklímy pri ružbašských minerálnych prameňoch poznali už predhistorickí ľudia z obdobia paleolitu. Stopy po nich sa našli v miestnych travertínových lomoch.

Už v stredoveku ľudia poznali liečivé účinky ružbašských zemitých uhličitých minerálnych prameňov a založili pri nich prvé kúpele. Ružbašské kúpele s obľubou navštevovala poľská a uhorská šľachta.

    Zo starej vidieckej architektúry Vyšných Ružbách sa zachoval iba zvyšok. Krásny je miestny rímskokatolícky kostol zasvätený Obetovaniu Pána. Postavili ho v barokovom slohu v druhej polovici 18. storočia. Okrem neho je v chotári osem kaplniek. K historicky cenným stavbám Vyšných Ružbách patrí pôvodná budova obecného úradu z roku 1682.

V kúpeľoch sa dodnes využíva deväť minerálnych prameňov hydrouhličitanového a vápenatohorečnatého typu. Teplota vody v prameňoch je približne 22 °C. Najvýdatnejší je prameň Izabela, ktorý napĺňa letné kúpalisko.

    Takmer nikto z nás sa nevyhne takým civilizačným ochoreniam, ako sú stres a depresia, ktoré sa podľa odborníkov stanú najzávažnejšími ochoreniami 21. storočia. Dnes sa kúpele zameriavajú na liečbu kardiovaskulárnych ochorení, pohybového ústrojenstva, neurózy, netuberkulóznych ochorení dýchacích ciest, ženských chorôb, chorôb z povolania a psychickej povahy, onkologických chorôb. Prekrásna prírodná scenéria Vyšných Ružbách, ako aj turisticky atraktívne a vyhľadávané miesta v blízkom okolí predurčujú kúpele na kvalitný odpočinok počas celého roka. V lete možno využívať kúpalisko, v zime lyžiarske zjazdovky.

Kraj je obdarovaný aj nevšednými prírodnými krásami. Jednou z hlavných atrakcií Vyšných Ružbách je travertínový lom.

    Ak pricestujete vlakom, mesto Poprad je východzou stanicou do Vyšných Ružbách (40 km). Odtiaľ možno ďalej cestovať autobusom, vlakom, taxíkom, prípadne osobnou dopravou. Pri leteckej doprave je najbližšie letisko v Poprade.

 Ružbašský travertín

        Okolo ružbašských minerálnych prameňov sa vytvorili pozoruhodné prírodné útvary - travertínové kopy. Niektoré sa v strede prepadli a pripomínajú sopečné krátery. Jeden z najkrajších naplnený vodou s priemerom 20 metrov sa volá Kráter. Ďalšie prepadnuté kopy sú síce väčšie, ale bez vody. Kráter Smerdžonka volajú pre unikajúci oxid uhličitý Jamou smrti, často tu možno nájsť uhynutého vtáčika. Ružbašský travertín je vhodným materiálom pre sochárov. Je preto lákadlom pre umelcov z celého sveta, čo tu v rámci sochárskych sympózií pretvárajú poddajný ušľachtilý kameň na nádherné umelecké diela, ktoré krášlia miestny kameňolom upravený na galériu pod holým nebom.

História kúpeľov

        S ich výstavbou začal knieža Štefan Ľubomirski, ktorý po Gašparovi Maciejewskom prevzal v roku 1591 správu spišského starostovstva. O zriadení kúpeľov, spôsobe liečby a spoločenskom živote podal cenné svedectvo Jan Inocent Petriczy v malej monografii O wodach w Družkaku i Lackowej, ktorá vyšla po poľsky a latinsky v Krakove roku 1635. Ten datoval výstavbu kúpeľov podľa kúpeľného zariadenia, najmä kotlov na ohrev minerálnej vody k roku 1595.

    Vaňové a pitné liečebné procedúry sa používali na liečenie žalúdočných, kožných a nervových chorôb, na ktoré sa využívala minerálna zemito sírnatá uhličitá voda vytvárajúca travertínový tuf. V roku 1825 kráľovská komora odpredala kúpele Eugenovi Imrichovi Jónymu, ktorý si v obci postavil kaštieľ a začal s obnovou spustnutých kúpeľných objektov, z ktorých viaceré musel zbúrať a postaviť nové. Jóny dal postaviť nový kúpeľný dom s jedálňou a v lese dal vybudovať malý bazén (zrkadlisko). Vlažná voda sa z upraveného prameňa privádzala dreveným žľabom do kotla, v ňom sa ohriala a v džberoch nosila do vaní. V rekonštrukcii pokračoval i gróf Štefan Zamoyski, ktorý dal postaviť ďalší liečebný dom, čím kúpele čiastočne oživil. Po jeho smrti sa kúpeľov ujal jeho mladší syn Ján, ktorý dal v roku 1923 podľa návrhu Ing. Oskara Zúbeka postaviť veľké termálne kúpalisko. V roku 1927 ich zdedil jeho syn Ján, ktorý v rokoch 1930 - 1931 dal navŕtať 208 m hlboký prameň Izabela, čím sa však narušili hydrostatické pomery celej žriedlovej oblasti. Následne bol postavený nový kúpeľný dom Štandard a reštaurácia s jedálňou. Kúpele mali v tom čase k dispozícii 230 hosťovských izieb. Svetová hospodárska kríza v rokoch 1929 - 1934 postihla i prevádzku kúpeľov, ktoré začali strácať návštevníkov. Po znárodnení sa kúpeľné objekty adaptovali na celoročnú prevádzku, rozšírili sa liečebné procedúry a postavili obytné domy pre zamestnancov. V roku 1967 mali kúpele 250 lôžok v liečebných domoch Dukla a Torysa a v niekoľkých menších objektoch. Pitnou liečbou a kúpeľnou liečbou v bazénoch a vaniach s využívaním pomocných liečebných prostriedkov, ako sú masáže, elektroliečba a rehabilitačný telocvik, sa liečili neurózy a psychózy.